Bratislava – Kráska na Dunaji

Posledné dni trávim v Bratislave. Kedysi som tu študovala a aj bývala niekoľko rokov v Petržalke. Prechádzam sa jej zákutiami a spomínam na časy minulé a udalosti čo sa stali.

Nikam sa neponáhľam a vychutnávam si sedenie na lavičke ako aj sedenie v Auparku, či v Eurovei alebo pomalú prechádzku starým mestom.

Je to krásne mesto a ja som rada, že som tu mohla žiť.  Ďakujem jej za veľa príležitostí, ktoré mi ponúkla na rozvoj a zistila som, čo všetkom dokážem a viem…

Ešte pár dní tu nerušene ostanem a prejdem všetko, čo sa dá, aby som si poliečila zranenú dušičku a odišla spokojná domov, žiť svoj život najlepšie ako viem.Ďakujem…

S láskou Eli.

Rady anjelov na každý deň – Zostaňte pozitívni

V poslednej dobe prežívam hektické obdobie, jedno z najťažších v mojom doterajšom živote.Neostáva mi veľa času, lebo sa snažím racionálne, ale aj podľa mojeho najlepšieho vedomia a hlavne svedomia situácie riešiť ako sa stále valia jedna za druhou a ja sa ich snažím zvládať najlepšie ako viem. Reakcie okolia sú rozmanité, stále počujem bojuj a bojuj a bojuj a  ja neviem  prečo treba o normálne ľudské veci bojovať, ako je náklonnosť, úprimnosť a dôvera. Spolupatričnosť, či kamarátstvo alebo partnerstvo.

Na čo vlastne. Veľa ľudí mi radí urob toto a urob hento a ja nevidím dôvod presadzovania mojeho ega na úkor iného, len aby som dosiahla niečo, čo bude mať neskôr príchuť trpkosti a neradostného víťazstva. Pretože to v danom momente druhá strana necítila tak ako ja a vlastne ani nevyvinula ochotu zmiernenia situácie a obrúsenia hrany. Je zvláštne ako ľudia len čakajú a myslia si , že nič nemusia robiť a ten druhý ak mu na ňom záleží, by mal predsa o ich náklonnosť bojovať a snažiť sa.

A o čo vlastne? Dať si dobre že nie urobiť psychoanalytický posudok toho druhého, len aby sme dokázali s ním viac kývať a vlastne on len na toto čaká, na to plazenie sa v prachu a obskakovanie a doprosovanie, extrémny záujem, ktorý len potvrdzuje poruchu menejcennosti, lebo to je pre neho prejavom záujmu o danú osobu. A tým ho mať vo vzťahu, kde by mal prirodzene chcieť byť?

Bojovať a bojovať a bojovať. Za hranice únosnosti, vidieť obety a padlé telá, prípadne zranenia a hrdinské povstanie kvôli nemu z popola. Hrať divadlo a teátre, len aby sme získali tak chcenú pozornosť tej druhej strany na ktorú tak vytrvalo čaká a ja som zhrozená.

Boj, padlé telá a obeta, lesklé brnenia a slzy a výsledok, zlomení ľudia v nechcených partnerstvách so zlomenými srdciami v hrajúcich rolách o kúsok úcty, lásky a slobody, ktorá by mala byť prirodzená a s ľahkosťou pretekať životom a napomáhať tak riešiť všetko čo sa vyskytne ….

Odmietam…

Snažím sa len byť v hraniciach normálneho života a veriť na lásku, úprimnosť medzi ľuďmi a partnermi, tú harmóniu a ochotu preniesť toto niečo neuchopiteľné, čo sa prejaví obojstrannou ochotou ukázať v realite . Nech táto neskutočne krásna vec o ktorej snívajú všetci ľudia na zemi dokáže vybudovať všetky tie obyčajné krásne veci o ktorých všetci snívajú s tým, kto k vám patrí, domov, zázemie, deti a partner, čo vynaloží to isté úsilie na vzťah ako aj vy. Lebo len vo vás cíti a vidí tú budúcnosť, ktorá k nemu patrí.

Zostávam pozitívna , lebo jeden veľmi múdry človek mi povedal, že keď sa stretne láska s láskou, tak o seba nebojujú … Ale sú a nájdu spoločne spôsob ako byť spolu a ak nie, nebola to láska.

Ak to bolí, tak to nie je láska, len zranené ego, čo si chcelo niečo dokázať na úkor toho druhého, ale samo nič neurobilo ….

Láska a samota

Láska s sebou vždy přináší osamění. Samota vždycky přináší lásku. Láska a samota nejsou nikdy odděleny.
Lidé si myslí něco jiného. Myslí si, že když je člověk zamilován, nemůže být sám. Nedělají rozdíl mezi samotou a osamělostí.
Když jsi zamilován, netrpíš pocitem osamělosti. Osamělost je negativistický pojem, znamená to, že nemůžeš být bez druhých. Bojíš se být sám. Cítíš se osamělý, zbytečný, přehlížený, nikdo tě nepotřebuje.
Bolí to.

Naproti tomu samota je jako květina.
Slovníky tvrdí, že samota a osamění (lonelliness a aloness) jsou synonyma.
Nejsou. Jsou to naprosto odlišné fenomény.

Osamělost je poranění a může se vyvinout v rakovinu. Na osamělost umírá více lidí, než na jakoukoliv jinou nemoc.
Svět je plný osamělých lidí. A protože jsou osamělí, dělají spoustu hloupostí. Osamělý člověk se přejídá, jen aby se cítil více “plný”.
Osamělý člověk začne pít alkohol nebo brát drogy, protože na sebe chce zapomenout.
Osamělost je plná úzkosti, strašidelná, smrtelně vyhlížející, že se před ní chce uprchnout.
Osamělý člověk sedí hodiny před televizorem. Až ho pálí oči, ale kam má jít?
Co má dělat? S kým komunikovat?
Lidé přestávají komunikovat. Přestávají mluvit jeden s druhým: ve většině případů mluví jeden na druhého .
Lidé zapomínají, jak se dotknout druhého. Žijí blízko, vedle sebe, ale nikdy se nepotkají.
Dokonce i přátelé, manželé, milenci se někdy nepotkávají. Lidé běží životem vedle sebe a doufají, že třeba zítra už se potkají. Ale to je jen naděje, to je iluze, která udržuje věci v chodu.
Svět je plný osamělosti, a proto lidé utíkají k drogám, sexu a nejrůznějším zábavám, které jim alespoň na chvíli pomohou zapomenout na jejich osamělost.

Rady anjelov na každý deň – Urobte svoj ďalší krok

Je zvláštne ako život ponúkne človeku, keď o niečo prichádza inú alternatívu a perspektívu do budúcna, aby nebol smutný a mal prečo ďalej žiť. Na tom vždy vidím, ako nás má rád a nechce, aby sme boli smutní a nešťastní. Mne sa stalo v poslednej dobe niečo podobné. Stratila som svoje očakávania a predstavy, túžby a sny a jednom človeku, pričom som sa naučila rešpektovať jeho slobodnú voľbu života a to, že už žije inak a vyhovuje mu to a nič na tom meniť nechce.

Neznamená to, že by som ho prestala mať rada, alebo mu priala niečo zlé, práve naopak, myslím, že práve preto, že mám rada, viem rešpektovať to, čo hovoril a nechám ho ísť svojím životom a cestou, do ktorej už nepatrím. Je to úcta a rešpekt, ktorému nás život učí, či sa nám to páči alebo nie. Láske a ľudskosti, rešpekte a úcte, trpezlivosti a viere, že to má svoj zmysel, na ktorý prídeme neskôr, keď príde čas.

A potom sa stalo niečo neočakávané. V momente, keď neviete, čo bude a čo je a neviete, ktorým smerom sa pohnúť a čo robiť, vám život pošle inú perspektívu do budúcna. Niečo, čo zaujme všetky vaše zmysly a obnoví stratené nádeje a vieru, niečo, čo už keď len si spomeniete na to, pocítite príval energie a radosti zo života. Neverila som, že je niečo také možné a stalo sa.

Zdedila som domček. Prekrásnu chalúpku na konci tichej ulice, s kúskom záhrady, kde budem pestovať kvetinky a pásť naše dve korytnačky. Dievčatá budú mať svoje pieskovisko a hojdačku a ja žinku na sušenie prádla, ktoré prevonia svieži vetrík. Je tam síce veľa práce, ale o to viac ma prekvapila ochota ľudí mi s tým pomôcť a poradiť, čo rekonštrukcia bude obnášať a stáť. Bude to náročné a ťažké, ale verím, že s pomocou ľudí, čo nás majú radi a záleží im na nás, to dokážeme.