Vôňa Orgovánu

A pokračujem ďalej o kvetinkách, ktoré by som raz mala rada v mojej záhrade a tak si splnila ďalší sen v tomto živote . Už som tu uverejnila články o týchto kráskach Kráľovská Hortenzia a Krása Pivoniek. Dúfam, že sa mi tam všetky pekne zmestia ….

Orgován obyčajný  SYRINGA VULGARIS L.  je synonymum pre vôňu a farbu a pre jar vôbec. Hoci pominuteľnosť krásy kvetov nám požičiava, vôňu si uchováva len pre seba. Jeho vôňa sa nedá z kvetov extrahovať, ako by sme to mohli urobiť pri iných voňavých rastlinách. Môžeme ju „vychutnávať“ len v origináli v čase kvitnutia. Charakteristická vôňa patrila kedysi medzi obľúbené vône dávneho Orientu, vďaka čomu bol orgován obyčajný (Syringa vulgaris) objavený aj pre záhrady.

Do Európy ho priniesli arabskí pestovatelia pred viac ako tisíc rokmi. Hoci to bolo územie dnešného Španielska, svoju kariéru v úlohe okrasnej rastliny odštartoval až v polovici šestnásteho storočia vo Viedni. Dlho sa rozlišovali rastliny podľa kvetov – na bielo- a červenokvitnúce. Cielené pestovanie ušľachtilého sortimentu, z ktorého pochádzajú aj dnes používané odrody, sa začalo pred vyše stopäťdesiatimi rokmi. V čase od roku 1860 do roku 1880 stúpol počet známych odrôd zo 45 na 100. Dnes je to už oveľa viac ako desaťnásobok tohto čísla.

Najbohatší sortiment odrôd má orgován obyčajný. Existuje viac ako tisíc odrôd, z ktorých sa pestuje len asi dvadsať plnokvetých a tridsať s jednoduchými kvetmi. Medzi klasiku s jednoduchými kvetmi patrí „Ambassadeur“ s modrými a „Andenken an Ludvig Späth“ s tmavopurpurovými metlinami. Odroda „Massena“ má sýto purpurovočervené veľké kvety podobne ako „Madame Francisque Morel“.

Orgován je drevnatý ker, ktorý možno bez ťažkostí pestovať v záhrade. Uprednostňuje hlboké vápenaté pôdy s dostatkom živín, ktoré držia vlhkosť. Pôvodné druhy nie sú náročné. Neznášajú však sucho a v tieni menej kvitnú. Ušľachtilé druhy znášajú aj dlhšie suchá.

Najlepšie sa im darí na plnom slnku. Tvoria robustné, maximálne šesť metrov vysoké kry, odolné proti chorobám. Prihnojovaním v predjarí a počas neskorého leta podporíme ich rast a nasadzovanie kvetov. Odkvitnuté súkvetia na mladých rastlinách odstraňujeme, čím zamedzíme vytváraniu plodov a usmerníme tak ich energiu do lepšieho rastu nových výhonkov. Na starších exemplároch je to pre ich veľkosť dosť problematické. Prestarnuté kry v zime presvetlíme radikálnym zmladzovacím rezom. Pri okopávaní treba dávať pozor, z poranených koreňov orgován silno odnožuje.

Kráľovská Hortenzia

Hortenzia (Hydrangea) patrí medzi okrasné kvetinové kríky, ktoré obohacujú naše záhradky ako aj balkóny od jari až po neskorú jeseň.

Pochádza z ďalekej Číny, odkiaľ ju koncom 18.storočia do Európy priniesol francúzsky botanik. Svoj názov tento krík získal práve po jeho priateľke Hortensie Barté.  Hortenzie sa pestujú v rôznych veľkostiach a proporciách.

Popri klasickom kríkovitom kultivare sú popínavé drobnejšie druhy (Hydrangea petiolaris – hortenzia popínavá) a stromčekovité (Hydrangea arborescens), tento kultivar bol ako prvý dovezený zo Severnej Ameriky.

Poznáme približne osemdesiat druhov botanických hortenzií, ktoré pochádzajú prevažne z východnej Ázie a Južnej Ameriky. 

Obľubujú dostatočne vlhké a chránené miesta v polotieni. Pokiaľ majú dostatok vlahy znesú a priame slnko. Vhodná je kyslejšia pôda s dostatočným humusom. Zvýšená spotreba zálievky je v období počas kvitnutia a kríky sa prihnoja až koncom augusta.

Hortenzia bez problémov prežije zimu, postačí len nasypať na korene opadané lístie či ľahší substrát. Odrody pestované v nádobách, buď dobre izolujeme aby nepremrzli od zeme alebo prenesieme do tmavých a chladných priestorov. 

Farba je závislá od pôdnej reakcie, poznáme biele, rúžové červené a svetlo modré kvety hortenzie.

Ak uprednostňujete modrú farbu hortenziu pestujte v kyslej pôde (nízke pH), pridajte viac rašeliny a zalievajte s roztokom síranu hlinitého alebo špeciálnym hnojivom určeným modrým kvetom, pre rúžové kvety je vhodná alkalická pôda.

Sú nadherné však?

Krása Pivoniek

Pivonky patria medzi najobľúbenejšie viacročné kvetiny. Najčastejšie pestované sú pivonka lekárska a pivonka čínska.

Pivonka lekárska (Paeonia officinalis) pochádza z južnej Európy a už v stredoveku sa pestovala v kláštorných a vidieckych záhradách.

Bola pomerne málo prešľachtená. Listy má sýtozelené, na rube sivé. Kvitne v máji plnými kvetmi farby bielej, ružovej a najčastejšie tmavočervenej.

Pivonka čínska (Paeonia lactiflora) sa dostala do Európy začiatkom 19. storočia z Činy a Japonska.

Kvitne jednoduchými, poloplnými i plnými kvetmi farby bielej, ružovej a červenej v rôznych odtieňoch.

Kultivar ‘Festiva maxima’ má kvety biele s červeným lemom. Má svetlejšie listy a červenkasté stonky. Kvitne dva týždne po pivonke lekárskej.

A teraz prinášam zopár obrázkov a dúfam, že sa vám zapáčia tak isto ako mne, lebo ich považujem za jedny z najkrajších záhradných trvaliek a dúfam , že aj v  tej mojej budem mnohé mať a splním si tak ďalší sen. Eli.

Inšpirácia na leto