elizabethin – Snívajme sen o Raji na Zemi

Druhá najdôležitejšia Žena v živote Muža ….

Posted by elizabethin na 16. máj 2013

295466_417902161605859_750007669_nKeď som bol malý a nechcel som jedávať, hovorievala mi matka, aby som to mäso s ryžou do seba okamžite natlačil, lebo potrebuje telesne zdatného syna, ktorý jej bude robiť doživotného otroka, čo bude ochotne vláčiť kufre na letisko, vymieňať pneumatiky a sprevádzať ju na nebezpečných misiách. Vtedy som si myslel, že žartuje. Teraz viem, že nie.

Obchodné centrum sa práve zmietalo v tradičnej piatkovej podvečernej hystérii, keď sme doň zavítali my dvaja – moja matka v ružovom kostýme a ja v úlohe dobrého syna.

Mama si chcela kúpiť vysávač a mňa potrebovala ako odborného poradcu a nosiča. V skutočnosti chcela poohovárať príbuzenstvo a prezvedieť sa, čo mám nové.

Ani sme poriadne nezačali, keď mama skočila medzi regály a špionážne vykukovala spomedzi žehličiek. Dôvodom bola prítomnosť trochu obézneho, ale inak zachovalého šesťdesiatnika a jeho škaredej manželky v oddelení mixérov.

Bol to mamin bývalý ctiteľ, ktorý si ju nakoniec nezobral, pretože bola pre neho príliš komplikovaná, príliš pekná, príliš inteligentná a príliš neuchopiteľná. Zobral si inú, škaredšiu, pretože u nej vraj „vždy presne vie, čo si tá žena myslí“.

– Povedal mi, že budem navždy druhou najdôležitejšou ženou jeho života a tridsaťpäť rokov mi vypisuje ľúbostné listy, – povedala matka: – Odkedy máme mobily, tak aj esemesky.

– Nevedel som, že máš ctiteľa, – povedal som a sledoval maminho bývalého, ako smutne dumá nad domácimi spotrebičmi.

– Takýchto mám troch, – povedala matka. – Tvoja sestra má dvoch. Volá sa to syndróm Druhej najdôležitejšej ženy v živote muža a človeka by z toho mohlo aj poraziť.

Vytratili sme sa uličkou medzi šporákmi a práčkami. Nad kávou v bare plnom cool mládeže a znavených podnikateľov mi potom matka objasnila celoživotný údel istého typu žien, ku ktorým patrí ona, moja sestra a kopec ďalších úchvatných bytostí, na ktoré si muži netrúfajú.

– Možno je to dôkaz pretrvávajúcich patriarchálnych schém myslenia, ktoré mužov tak ochromujú, – povedala matka: – Zamilujú sa, vedia, že takú skvelú ženu už nikdy nestretnú, ale akosi majú pocit, že na ňu nestačia. Tak si vezmú takú, na ktorú stačia a o tej prvej snívajú až do smrti.

Vypisujú jej po nociach, žijú s ňou paralelný život vo svojej hlave a predpokladám, že aj do úmoru virtuálne súložia. Šíri sa to ako mor. Teraz je takýchto prípadov ešte viac než za mojich čias, pretože je stále viac schopných, pekných a nezávislých žien, ktorých sa muži boja.

– Ja si myslím, že svet je v zásade konštantný, – povedal som ja, – len si v rôznych dobách ľudia všímajú rôzne veci. Druhú najdôležitejšiu mal aj Dante. Celý život skladal verše ospevujúce Beatrice a pritom sa oženil a mal deti s inou.

– A čo sa stalo s Beatrice? – spýtala sa matka. – Ako to riešili pred šesťsto rokmi?

– Vydali ju a mladá umrela.

To matku zaujalo: – Áno, predčasná smrť by bola najvhodnejším riešením pre Druhú najdôležitejšiu. Neuchopiteľnú. Príliš svojskú.

– Ale veď nakoniec sa všetky, čo sa chcú vydať, aj vydajú, – povedal som. – Aj Druhé najdôležitejšie.

– Áno, pretože chvalabohu existuje ešte dostatočné množstvo mužov hlúpych a mužov odvážnych, – usmiala sa mama. – Hlúpi si takú ženu zoberú, lebo ich mozog nedokáže obsiahnuť ženine kvality, takže pre nich tie kvality ani neexistujú. A čo neexistuje, toho sa neboja. No a odvážni si takú ženu vezmú, lebo sú odvážni. Veria, že vnútorný svet takej ženy ich nemôže ohroziť a v tom majú pravdu.

– Otec bol hlúpy, alebo odvážny? – neodpustil som si.

Kým stihla matka odpovedať, do baru vošiel jej bývalý s mixérom za akciovú cenu a zamračenou manželkou v závese. Matka sa nemala kam skryť. Tak vyčarila úsmev, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani Gina Lollobrigida. Muž sa rozžiaril, vystrel, jeho telo prešlo bleskovou liposukciou, chiropraktickou kúrou, dokonca sa mi zazdalo, akoby niekde na pár sekúnd vydoloval aj svaly. Kývli si na pozdrav, potom sa stratil medzi stolíkmi. A mne to došlo. Niekedy len vďaka Druhým najdôležitejším ženám môžu byť muži stále mužmi. Aspoň na chvíľu. Aspoň niekde v hĺbke.

– Pýtal si sa na otca? – nadviazala nečakane matka. – Neviem, či bol hlúpy, alebo odvážny. On bol vtedy podľa mňa zo špeciálnej kategórie. Lebo keď ide o skutočnú lásku, všetky tie kecy, čo som ti tu teraz rozprávala, strácajú na význame.

Šli sme teda kúpiť vysávač a ja som v noci neposlal esemesku svojej Druhej najdôležitejšej. Je lepšie byť zo špeciálnej kategórie než byť idiot, čo si prizná, že sa kedysi nesprávne rozhodol.

(písané pre českú Elle)

Maxim E. Matkin

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: