elizabethin – Snívajme sen o Raji na Zemi

Jesenná rovnodennosť

Posted by elizabethin na 23. septembra 2012

Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom zemskej osi od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka.

Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej “preč od Slnka” a najmenej “presne k Slnku”, t.j. smeruje najviac “nabok od Slnka”. Takáto poloha Zeme spôsobuje, že je severná pologuľa (ako celok) aj južná pologuľa (ako celok) ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne, a že je deň rovnako dlhý ako noc.

V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól).

V deň jarnej rovnodennosti na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň.Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc.

Pri jesennej rovnodennosti zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.

Rozlišuje sa:

  • marcová rovnodennosť alebo jarná rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 20. marca a
  • septembrová rovnodennosť alebo jesenná rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 23. septembra.

Dňom marcovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar, na južnej pologuli jeseň.

Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli jar.

Termín “jarná” resp. “jesenná” rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú.

Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti (ekvinokciálny bod), t.j. buď jarný bod alebo jesenný bod.

Dopad slnečných lúčov na danú rovnobežku môžeme ľahko vypočítať aj v prípade rovnodennosti:

x = rovnobežka, na ktorej chceme vypočítať dopad slnečných lúčov. y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom.

90° − x = y

Pre Bratislavu platí 90° − 48° = 42° t.j. 20. marca a 23. septembra napoludnie dopadajú slnečné lúče pod uhlom 42°.

Prekrásnu jeseň a veľa zážitkov s ňou spojených na Vašej ceste životom  Vám praje  Eli milí Priatelia.

zdroj – wikipédia.org

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: