elizabethin – Snívajme sen o Raji na Zemi

Muž v znamení Muža

Posted by elizabethin na 20. novembra 2011

Muž je tajomstvo. Muž je ten, kto sa neobzerá, nepozerá sa, čo robí druhý, neopakuje sa. Kráča svojou cestou a buduje svoj život. Práve pre toto je tu na Zemi. Len takto môže získať nové skúsenosti a priniesť ich otcovi (Bohu). Preto je medzi mužmi viac géniov, či už pozitívnych alebo negatívnych. A podľa toho, aká žena je vedľa muža môže sa prejaviť ako tvorca, alebo ničiteľ. Muž musí byť vždy sám sebou, rozvíja svoj vlastný potenciál, nech je akýkoľvek. V skutočnosti je to veľmi ťažká úloha, pretože je okolo veľké množstvo príkladov, aký úspešní by sme mohli byť ako sa iní rozvíjajú, akých výšok dosiahli a ako sa realizujú. Ženám sa páčia muži úspešní, bohatí a originálni. Toto všetko prebúdza závisť, žiarlivosť a podnecuje to v mužoch prenasledovanie iných. Spokojný a zdravý muž nikdy nezačne vojnu. Veľmi zložité je byť samým sebou vo svete, kde medzi ľuďmi existuje takéto vzájomné prepojenie. Spoločnosť potrebuje skrutky – živé roboty, ktoré presne plnia svoje funkcie. Muži chcú byť samými sebou, individuálnymi a neopakovateľnými. Len vtedy sa cíti byť muž realizovaný len vtedy sa cíti dobre. Práve preto sa muži snažia o niečo veľké a nebeské. Vystupujú na Mount Everest, preplávajú more, lietajú na balónoch, stavajú mrakodrapy, zarábajú milióny.

Žene stačí byť ženou, ale muž musí byť individuálny a výnimočný.

V súčasnom svete je ťažké vytvoriť niečo nové, no on musí. Lebo vedľa neho existuje žena, ktorá od muža niečo očakáva. Aj keď o tom nehovorí, muž to cíti. A k tomu ešte pôsobí vnútorný impulz tvorcu. Toto všetko poháňa mužov do hľadania niečoho nového.

Vytvoriť a tvoriť niečo nové je pre mužov veľmi ťažká úloha. Príčinou nie je dojem, že všetko je už stvorené, ale aj to, že veľké množstvo mužskej energie mužom odoberá vnútorný boj disharmónie mužského a ženského prvopočiatku na boj so ženou, v ktorej jasne znie súper, teda nepriateľ. Spravidla ním sú najbližší ľudia – matka, sestra, stará mama. Muž je nútený prežiť v tomto okolí a preto boj spravidla začína už v detstve. Pomerne často chlapec rastie a nemá sa o koho oprieť, rastie bez otca, alebo je otec v takom stave, že vytvára skôr negatívny obraz. Súčasný školský systém taktiež neprispieva k harmonickému rozvoju človeka. Pre muža je to boj o prežitie, ktorý začína už v rannom detstve a pokračuje aj v mladosti. Do života potom vstupuje s oslabeným a zaduseným mužským prvopočiatkom.

Prvý krok do samostatného života robil mladý človek na vojne. Tam všade je tiež násilie. Na vojne sa neučí milovať seba. Harmónia sa tam v človeku nemôže vytvárať, skôr opačne. Dosť často tam chlapci zažívajú poníženie svojej dôstojnosti. Hovorí sa, že vojna robí z chlapov mužov, ale nie je to tak. Opak je pravdou. Hoci sa chlapci stávajú silnejšími, disciplinovanejšími, skúsenejšími, fyzicky zdatnejšími, čo sa hodnotí ako mužnosť, v skutočnosti je v človeku potlačená láska k sebe, je zadusená sloboda a tvorivosť. Vojna smeruje chlapcov k stavu biorobotov, pripravených podľa príkazov zabiť. Takáto výchova je obrovským vesmírnym násilím. Odporuje to samej podstate života a vesmíru. Odporuje to evolúcii života. Na danom stupni vývoja je vytvorenie profesionálnej armády dôležitý a nutný krok. Chlapci musia mať možnosť voľby ísť či neísť na vojnu.

Mnohí chlapci vstupujú do života prostredníctvom štúdia a študentských rokov. Táto cesta je o niečo ľahšia, no tiež nerozvíja mužské kvality. Študenti nadobúdajú profesijné znalosti, ale školu života a vzájomné vzťahy prechádzajú samostatne. Na vysokej škole sa rozvíja rozum. V konečnom dôsledku do života vstupuje neharmonický muž, ktorý priťahuje totožnú slečnu (podobné sa priťahuje s podobným). Spravidla sa podobá jeho matke. Začína sa nová etapa boja o prežitie svojho mužského prvopočiatku medzi blízkymi ženami. Teraz to už bude žena, matka, dcéra, kolegyňa. Tu už nehľadá nové cesty v tvorení už nejde o hľadanie, ale o prežitie. Mnohí sa zlomia, začínajú hľadať úteky v alkohole či v inej žene.

Ako sa z tejto situácie môže dostať, ako sa stať mužom ? Cesta je len jedna. Cez sebauvedomenie a lásku k sebe. Pre muža je zvlášť dôležitá láska k sebe, preňho je to životná nutnosť. Kráčať do diaľky bez lásky k sebe je pre mužov nebezpečné, preto toľko mužov (umiera). Egoizmus a sebeláska nie je to isté. Egoizmus vyplýva z nerozvinutej lásky k sebe. Keď muž seba skutočne miluje, je veľkomyselný a veľkodušný.

To je 1. kvalita muža – veľkodušnosť.

Z muža stále vychádzajú impulzy v podobe nových myšlienok, činov a tvorivých dejov. Je aktívny, zaujímavý, on znie. Je to silná osobnosť. Žena je osobnosť čarovná. Milovať sa takí aký sme sa musíme učiť od detstva. Detskú lásku má v sebe každý. Deti milujú seba nekonečne. Láska k sebe sa v detstve prejavuje napr. tak, že dieťa chce jesť práve teraz, chce pozornosť práve teraz – je to okamžité vyžadovanie, bez čakania. To je láska k sebe. Až do okamihu, keď dospelí, spoločnosť a náboženstvo začnú túto lásku ničiť a začínajú ich učiť milovať druhých.

Rodičia učia deti milovať a vážiť si dospelých a seba rodičov v prvom rade. Veľmi sú rozhorčení, keď dieťa miluje seba viac než ich. Spoločnosť robí všetko preto, aby dieťa milovalo svoju vlasť, národ, systém, hymnu, vlajku a existujúcu vládu.

Náboženstvo chce, aby dieťa milovalo cirkev, kňazov, Krista, Boha aj napriek tomu, že má jeho čiastočku v sebe, no vštepujú nám, že je natoľko hriešna a malá, že by sme na svoj božský pôvod nemali ani len pomyslieť.

Tak ako premýšľame, tak žijeme. Kým sa neuvedomíme ako jednota a Boh, nemusíme ako Boh žiť a činiť. Veľa síl presviedča človeka, aby nemiloval seba, ale vonkajší svet. Všetci okolo ho učia milovať to vonkajšie a odvádzajú ho od ozajstnej lásky k Bohu, ktorý je v ňom a ktorým je on sám. V dieťati vzniká vnútorný rozpor. Narušuje sa stav lásky, v ktorom sa narodilo. Jeho prirodzenosť odchádza a prejavuje sa umelosť. Dieťa stráca svoju božskosť, svoju jedinečnosť, rastie v ňom nesúlad spolu s protestom a vzburou, a tak sa rodí diablik. Sócium, to sme my. Každý z nás vytvára sócium, ktoré existuje. Musíme sa rozpamätať a vychovávať v sebe zabudnutú detskú lásku. Vtedy sa budú diať aj zmeny. Keď budeme žiť s láskou k sebe a budeme touto láskou preplnený vtedy ju môžeme prirodzene rozdávať a tak isto prijímať prebytky z okolitého sveta. To je rovnocenné, slobodné a vzájomné pôsobenie so svetom.

Keď sa muž dokáže milovať, stáva sa sebestačným a môže vytvárať impulzy, ktoré sú tak potrebné pre ženy. Vtedy aj žena môže tvoriť priestor lásky.

„Buďme ako deti“, v tom je hlboká múdrosť. Takto sa tvorí harmónia vo vnútri.

Čo je plná harmonizácia? Čo sa stane? Medzi mužským a ženským prvopočiatkom preteká energia lásky a napĺňa človeka. Z lásky k sebe, sa začína hlavná kvalita muža – jeho veľkorysosť a veľkomyselnosť.

Ideál muža: Veľká láskavá duša, ktorá od prebytku preteká do sveta. Veľká duša sa postaví na obranu slabšieho, zabezpečí spoľahlivosť a vernosť slova a činu, vezme na seba zodpovednosť, pridá spravodlivosť myšlienkam a činom. Veľkorysosť v spojení s aktivitou zrodí odvahu, istotu, naliehavosť a podnikavosť. Takýto muž vytvára dosť impulzov na prebudenie lásky v žene. Žena vytvára priestor lásky a muž si v ňom potom hovie.

Muž, ktorý miluje, sám seba nebude nikoho zabíjať a jeho tiež nikto nezabije. Kvôli nedostatku sebelásky sa vytvára veľa komplexov, ktoré muža urobia neúplným a menejcenným. Keď žena vycítila túto jeho menejcennosť, podriadila si muža a vznikol matriarchát. Muž si potom silou vzal vládu späť a vznikol zase patriarchát. No v podstate sa nič nezmenilo. Lásky k sebe nepribudlo. Mužovi je nutné pripomenúť, že keď niekoho zotročí, sám sa stáva otrokom. V prvom rade sa to týka ženy. Neslobodná žena nemôže porodiť a vychovať slobodné deti a mužov. Ak chce byť muž slobodný, musí dať slobodu aj žene. Mužovi nepotrebuje dokazovať svoju nadvládu, svoju silu. Láska k sebe samému zbavuje priania a snahy niečo niekomu dokazovať. Ak sa každý bude milovať a starať sa o seba, ale bez strachu (láska nemá v sebe strach, je to sloboda), bude sa stále rozvíjať, láska ho bude prestupovať skrz naskrz a bude ju môcť rozdávať spolu s radosťou. Milujúci muž preberá na seba všetku zodpovednosť a takáto zodpovednosť mu prináša len radosť, pretože je slobodná.

Takže: Milujúci, zodpovedný, slobodný a radostný – to sú charakteristiky skutočného muža.

Skutočne zodpovedných mužov je veľmi málo. Tých, ktorí majú povinnosti je veľa. (no to už nie je sloboda). V dnešnej dobe sú chlapci, ktorí nemajú ani povinnosti ani zodpovednosť. Sú to paraziti !

Počas vojny museli ženy prevziať úlohu mužov v zložitých podmienkach. (represie, vojny), ženy museli prejaviť veľkú aktivitu a zaujať úlohu mužov stavba domov a pod. Dnes už ženy ťahajú rodinu, deti, prácu a niektoré aj mužov, takže v takomto prípade o žiadnom priestore lásky hovoriť nemôžeme.

Skutočný a zodpovedný muž je taký, ktorý môže zodpovedať za všetko, čo sa deje okolo. Byť zodpovedným znamená byť uvedomelým, hlboko chápať príčiny udalostí vo svojej rodine, práci, štáte, a ľudstve. Uvedomelý muž vždy zaujme svoj postoj ku každej otázke. Má na všetko odpoveď, dokáže byť za všetko zodpovedný.

Kvality muža

Muž sa snaží žiť na ostrí noža (ostrie dejov; žena nie), je to jeho živel, jeho podstata. Ak z muža nevyžaruje sebeláska a okolo neho nie je ženou vytvorený priestor lásky, môže to pre neho dopadnúť veľmi nepekne. Muž je vo svojej podstate vzbúrenec a ak ho nechráni láska, stáva sa z neho ničiteľ, agresor, tyran a despota. Keď sa nachádza v priestore lásky, je tvorcom a realizátorom nového. Aktívna podstata robí z muža hráča, veľa riskuje. Keď si človek neuvedomuje zmysel života, vo vonkajšom svete riskuje, aby získal ďalšiu dávku adrenalínu. RISK to je podstata mužov. Nebyť ako všetci – to je podstata muža. Nemal by riskovať vo vonkajšom svete, ale vo vnútri. Strach mu bráni zložiť masku a byť originálny (tradície). Tento strach je o veľa silnejší než chuť zvíťaziť nad vrcholom a človek podvedome vyberá cestu menšieho rizika. Preto je tak málo tých, ktorí riskujú vkročiť do seba a mnoho tých, ktorí zabíjajú čas v nezmyselných súťažiach a na hracích automatoch. Človek sa rád hrá. Skutočná hra je hra života.

Ženy riskujú málo. Ich živlom je stabilita a kľud. Riziko – je kvalita muža, a preto je aj tvorivý proces aktívnejší u mužov a nie u žien. Skutočným tvorením je vzbura života (eufória života). Odchod od noriem, pravidiel a podmienok je vždy rizikom. To všetko by mali začínať muži. Skutočné tvorenie môže prejaviť len individualita. Skupina tvoriť nemôže. Muž sa prvotne snaží o individualizáciu, rozdeľovanie a žena o spájanie, prilnutie. To je napísané v ich prirodzenosti. Muž potrebuje voľný priestor, inak začne strácať mužskú kvalitu.

zdroj – sepapoznanie .sk

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: