elizabethin – Snívajme sen o Raji na Zemi

Rímsky kalendár

Posted by elizabethin na 3. september 2011

A dostali sme sa pomaly k ďalšiemu kalendáru a jeho histórii. Vyzerá to s ním byť tiež dosť veselé.

Pred tým ako v roku 45 pred Kristom Július Caesar zaviedol Juliánsky kalendár, Rímsky kalendár bol zmätok, a to, čo dnes považujeme za naše “vedomosti” o ňom, sú len niečo viac ako dohady.

Pôvodne rok začínal 1. marca a skladal sa len s 304 dní a 10 mesiacov (Martius, Aprilis, Maius, Junius, Quintilis, Sexstilis, September, October, November a December). Týchto 304 dní nasledovalo nepomenované a neočíslované zimné obdobie. Rímsky kráľ Numa Pompilius (cca 715-673 BC) bez dôkazov alebo overenia zaviedol február a január (v tomto poradí), zaradil ich medzi december a marec, týmto predĺžil rok na 354 alebo 355 dní. V roku 450 BC, február bol presunutý na svoje terajšie miesto medzi január a marec.

V niektorých rokoch bol zavedený aj extra mesiac, Intercalaris alebo Mercedoius (asi s 22 alebo 23 dňami), týmto sa mal doplniť nedostatok dní. V 8-ročnom období bola dĺžka rokov a nasledovná:

12 mesiacov alebo 355 dní
13 mesiacov alebo 377 dní
12 mesiacov alebo 355 dní
13 mesiacov alebo 378 dní
12 mesiacov alebo 355 dní
13 mesiacov alebo 377 dní
12 mesiacov alebo 355 dní
13 mesiacov alebo 378 dní

Celkovo to bolo 2930 dní, čo dáva v priemere rok s 366 a 1 dňami. Prišli však na to, že tento rok bol príliš dlhý, a preto z 8-eho roku vynechali 7 dní, tým získali 365,375 dní na rok.
To je ale len teória. V praxi bolo povinnosťou kňazov starať sa o kalendáre, ale tí poriadne zlyhávali, čiastočne kvôli ich ignorancii, a z časti preto, že boli podplatení za to, aby urobili niektoré roky dlhšie, a niektoré kratšie. Ďalej, priestupné roky boli považované za nešťastné, a preto sa im snažili vyhnúť v časoch kríze, napr. za druhej Púnskej vojny.
Július Caesar urobil svoju svetoznámu zmenu v 45 roku pred Kristom, aby napravil tento neporiadok. Ale čo sa týka dĺžok mesiacov v rokoch 47 a 46 pred Kristom, môžeme poskytnúť len pravdebodobný odhad:

47 BC 46 BC
Január 29 29
Február 28 24
Intercalaris 27
Marec 31 31
Apríl 29 29
Máj 31 31
Jún 29 29
Quintilis 31 31
Sextilis 29 29
September 29 29
Október 31 31
November 29 29
Undecember 33
Duodecember 34
December 29 29
SUMA 355 445

Dĺžka mesiacov od roku 45 pred Kristom bola taká, akú poznáme dnes.
Známa je takáto poviedka:

“Július Caesar dal všetkým nepárnym m esiacom 31 dní, a všetkým párnym 30 dní (februáru 29 dní v nepriestupnom roku). V 44. roku pred Kristom bol Quintilis premenovaný na Julius (júl) na počesť Júlia Caesara, a v roku 8 pred Kristom sa Sextilis stal Augustom na počesť cisára Augusta. Keď už mal Augustus mesiac pomenovaný po sebe, chcel aby tento mesiac mal plných 31 dní, tak odstránil jeden deň z februára a posunul dĺžky ostatných mesiacov tak, aby mesiac august mal 31 dní.”

Tento príbeh však nemá svoj pôvod v skutočných faktoch. Je to asi len výmysel zo 14. storočia.

Ako číslovali Rimania dni?

Rimania nečíslovali dni po poradí od jednotky. Namiesto toho mali 3 fixné body v každom mesiaci:
“Kalendae” (alebo Calendae), bol prvým dňom mesiaca
“Idus” bol 13. dňom v januári, februári, apríli, júni, auguste, septembri, novembri a decembri, alebo 15. dňom v marci, máji a októbri.
“Nonae” bol 9. dňom pred Idus (keď za prvý deň počítame aj samotný Idus)

Dni medzi Kalendae a Nonae sa nazývali “štvrtý deň pred Nonae”, “tretí deň pred Nonae” a “druhý deň pred Nonae”. (Prvý deň pred Nonae bol samotný Nonae.)
Podobne, dni medzi Nonae a Idus sa volali “x-tý deň pred Idus”, a dni po Idus sa nazývali “x-tý deň pred Kalendae (budúceho mesiaca)”.

Július Caesar vyhlásil, že v priestupnom roku sa deň “šiesty deň pred Kalendae v marci” zdvojnásobí. Takže na rozdiel od nášho dnešného systému, kde sme pridali 29. február, Rimania zasa mali dvakrát ten istý dátum. Zo zdvojenia “šiesteho dňa pred Kalendae v marci” pochádza slovo bissextile. Keby sme sa pokúsili nájsť ekvivalenciu medzi rímskymi a našimi súčasnými dňami v priestupnom roku, dostali by sme nasledovné:

7. deň pred Kalendae v marci 23. február

6. deň pred Kalendae v marci 24. február

6. deň pred Kalendae v marci 25. február

5. deň pred Kalendae v marci 26. február

4. deň pred Kalendae v marci 27. február

3. deň pred Kalendae v marci 28. február

2. deň pred Kalendae v marci 29. február

Kalendae v marci 1. marec

Ako vidíte, šiesty deň navyše (keď to berieme vzostupne) pripadá na dnešný 24. február. Z tohto dôvodu sa 24. február ešte aj dnes považuje za deň navyše. Aj keď, v určitých dobách v minulosti sa za priestupný deň považoval druhý šiesty deň, teda 25. február.
Prečo sa Caesar rozhodol zdvojiť šiesty deň pred Kalendae v marci? Zdá sa, že priestupný mesiac Intercalaris/Mercedonius z predreformného kalendára nebol umiestnený za február, ale do februára, konkrétne medzi 7. a 6. deň pred Kalendae v marci. Preto bolo prirodzené, že aj priestupný deň bol na tom istom mieste.

Začínal sa rok vždy 1. januárom?

Pre bežného človeka na ulici, áno. Keď v roku 45 BC Július Caesar zaviedol svoj kalendár, ustanovil začiatok roka na 1. január. To bol tiež vždy deň, keď sa solárne číslo a zlaté číslo zvýšili.
Cirkev síce nemala v láske divoké oslavy konané na začiatku roka. V roku 567 AD Council of Tours vyhlásila, že rok začínajúci sa 1. januára bola starodávna chyba, ktorú treba zrušiť.
V stredoveku sa používali rôzne dátumi pre Nový Rok. Ak sa starodávna listina zmieňuje o roku X, tak to môže byť ktorýkoľvek deň z nasledovných siedmych v našom systéme:

  • 1. mar X do 28/29. feb X+1
  • 1. jan X do 31. dec X
  • 1. jan X-1 do 31. dec X-1
  • 25. mar X-1 do 24. mar X
  • 25. mar X do 24. mar X+1
  • sobota pre Veľkou Nocou roku X do piatku pred Veľkou Nocou roku X+1
  • 25. dec X-1 do 24. dec X

Vybrať si správnu interpretáciu čísla roku je zložité, a ešte zložitejšie nakoľko jednotlivé krajiny môžu používať rôzne systémy na náboženské a civilné potreby.

V Byzantskej ríši sa používal rok, ktorý sa začínal 1. septembrom. Oni ale nepočítali roky od narodenia Krista, namiesto toho ich počítali od stvorenia sveta, ktoré datovali 1. septembra 5509 BC.
Od roku 1600 väčšina krajín považovala 1. január za prvý deň roku. Hoci Taliansko a Anglicko zoficiálnili 1. január až v roku 1750.
V Anglicku (nie však v Škótsku) sa používali 3 rôzne spôsoby:

  • Historický rok, ktorý sa začínal 1.januára
  • Liturgický rok, ktorý sa začínal prvou nedeľou adventu
  • Civilný rok, ktorý sa:
  1. od 7. po 12. storočie začínal 25. decembra
  2. od 12. storočia do roku 1751 začínal 25. marca
  3. od roku 1752 začínal 1. januára

zdroj -diar.sk

2 odpovedí to “Rímsky kalendár”

  1. anitraM said

    Myslím si , že vrchnosť si robila veci po svojom ako im vyhovovalo. Ale zaujímavé čítanie ako sa odvíjali mesiace v kalendároch a počet dní v roku. Ešte , že toto je v našej dobe stabilné, inak by sme si zle zvykali ako na € 😆

  2. xixixixi martinka to ti poviem, ja som este taky chaos nevidela ako ked si vrchnost robi co chce a to moze byt aj vrchnost rodiny, firmy, roznych institutov :-))) takze sa toho vela nezmenilo ani po tych 2000 rokoch xixiixixi
    ach jaaaj, a euro ani nekomentujem hihihiihihi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: