elizabethin – Snívajme sen o Raji na Zemi

Čínsky kalendár

Posted by elizabethin na 22. jún 2011

Tak a znova pokračujeme v sérii o kalendároch ,ktoré sa používajú inde vo svete, aby sme si porovnali, že ten náš je predsa len este v rámci normy xiix.

Aj napriek tomu, že Čínska ľudová republika používa v bežnom živote Gregoriánsky kalendár, na určovanie sviatkov a festivalov sa ešte stále používa špeciálny Čínsky kalendár.

Tento kalendár používajú aj rôzne čínske komunity po celom svete.
Začiatky Čínskeho kalendára sa datujú okolo 14. storočia BC. Podľa legendy ho zaviedol Cisár Huangdi v roku 2637 BC.
Čínsky kalendár je založený na presných astronomických pozorovaniach, čo sa týka (zemepisnej) dĺžky Slnka a fáz Mesiaca. To znamená, že aj princípy modernej vedy mali dopad na Čínsky kalendár.

Ako vyzerá čínsky rok?

Čínsky kalendár, tak ako aj Hebrejský, je kombinovaný so solárnym/lunárnym kalendárom v tom, že sa pokúša o to, aby sa jeho roky zhodovali s tropickým rokom a jeho mesiace so synodickými mesiacmi. Nie je prekvapujúce, že existuje niekoľko zhôd medzi Čínskym a Hebrejským kalendárom:

  • Bežný rok má 12 mesiacov, priestupný rok má mesiacov 13
  • Bežný rok má 353, 354 alebo 355 dní, a priestupný rok má 383, 384 alebo 385 dní

Pri určovaní čínskeho roku je treba určiť číslo z astronomických výpočtov:
Najprv treba určiť dátumy nových Mesiacov (novov). Tu sa ale za nový Mesiac považuje “čierny Mesiac” (teda keď je Mesiac spojený so Slnkom), a nie prvý viditeľný “mesiačik”, ako tomu je v Islamskom a Hebrejskom kalendári. Dátum nového Mesiaca (novu) je prvým dňom v mesiaci.

Po druhé, treba určiť, kedy je (zemepisná) dĺžka Slnka násobkom 30-tich stupňov. (Slnečná (zemepisná) dĺžka Slnka je 0 na jarnú rovnodennosť, 90 na letný slnovrat, 180 na jesennú rovnodennosť, a 270 na zimný slnovrat.) Tieto dátumy sa nazývajú Hlavné Obdobia a používajú sa na určenie čísla jednotlivých mesiacov:

Hlavné obdobie 1 nastáva, keď je dĺžka Slnka 330 stupňov.
Hlavné obdobie 2 nastáva, keď je dĺžka Slnka 0 stupňov.
Hlavné obdobie 3 nastáva, keď je dĺžka Slnka 30 stupňov.
Atď.
Hlavné obdobie 11 nastáva, keď je dĺžka Slnka 270 stupňov.
Hlavné obdobie 12 nastáva, keď je dĺžka Slnka 300 stupňov.

Každý mesiac nesie číslo toho hlavného obdobie, ktoré nastáva v tomto mesiaci.
V zvláštnych prípadoch sa môže stať, že mesiac bude obsahovať dve Hlavné obdobia, v takomto prípade sa čísla nasledovných mesiacov posúvajú. Ak napríklad mesiac obsahuje aj Hlavné obdobie 1 a zároveň Hlavné obdobie 2, tak číslo mesiaca bude 1 a nasledujúci mesiac bude mať číslo 2. Hlavné obdobie 11 (zimný slnovrat) vždy padne na 11-ty mesiac.

Všetky tieto astronomické výpočty sú počítané podľa meridiánu 120 stupňov na východ od Greenwichu. Toto miesto sa zhruba zhoduje s východným pobrežím Číny.
V niektorých čínskych komunitách sa vyskytujú aj rôzne odlišnosti od týchto výpočtov.

 Ktoré roky sú priestupné?

Priestupné roky majú 13 mesiacov. Na zistenie, či je konkrétny rok priestupný alebo nie, je potrebné zistiť počet nových mesiacov (novov) medzi 11-tym mesiacom jedného roku (teda mesiaca, v ktorom je zimný slnovrat) a 11-tym mesiacom nasledujúceho roku. Ak je v tomto období 13 novov, treba vložiť priestupný mesiac.
V priestupných rokoch, existuje aspoň jeden mesiac, v ktorom nie je Hlavné obdobie. Prvým takýmto mesiacom je priestupný mesiac. Má také isté číslo ako jemu predchádzajúci mesiac, s poznámkou, že ide o mesiac priestupný.

Ako sa počítajú roky?

Na rozdiel od väčšiny ostatných kalendárov, Čínsky kalendár nepočíta roky do nekonečna. Namiesto toho roky majú mená, ktoré sa opakujú každých 60 rokov.
(Podľa histórie sa roky počítali od nastúpenia cisára na trón, ale toto bolo zrušené po revolúcii v roku 1911.)
V rámci tohoto 60-ročného cyklu sú rokom pripisované mená, ktoré sa skladajú z dvoch častí:
Prvou časťou je Celestial Stem (nebeský koreň):

1. jia

3. bing

5. wu

7. geng

9. ren

2. yi

4. ding

6. ji

8. xin

10. gui

Tieto slová nemajú slovenský ekvivalent.

Druhou časťou (kom ponenetom) je Terrestrial Branch (pozemská vetva):

1. zi (potkan)

4. mao (králik, zajac)

7. wu (kôň)

10. you (kohút)

2. chou (vôl)

5. chen (drak)

8. wei (ovca)

11. xu (pes)

3. yin (tiger)

6. si (had)

9. shen (opica)

12. hai (sviňa, prasa)

Každá z týchto dvoch častí sa používa v následnosti (za sebou). Teda, 1. rok tohoto 60-ročného obdobia sa nazýva jia-zi, druhý rok yi-chou, tretí je bing-yin, atď. Keď dosiahneme poslednú z týchto častí, pokračuje sa od začiatku: desiaty rok je gui-you, jedenásty je jia-xu (ktorým sa znovuzačína Nebeský kmeň), dvanásty je yi-hai, a trinásty je bing-zi (znovuzačína Pozemskú vetvu). A nakoniec, posledný rok je gui-hai.

Tento spôsob pomenovávania rokov podľa 60-ročného cyklu sa používal už asi 2000 rokov dozadu. Podobné pomenovávanie dní a mesiacov už vyšlo z obehu, nepoužíva sa, aj keď mená dní sú ešte stále uvedené v kalendároch.
Je zvykom počítanie tohoto 60-ročného cyklu od roku 2637 BC, kedy bol, podľa všetkého, kalendár vymyslený. V tom roku za začal prvý 60-ročný cyklus.

Aký je súčasný rok v Čínskom kalendári?

Súčasný 60-ročný cyklus sa začal 2. februára 1984. Ten dátum mal názov bing-yin v 60-dňovom cykle, a prvý mesiac v prvom roku mal názov gui-chou v 60-mesačnom cykle.
To znamená, že rok ji-mao, 16-ty rok 78-ho cyklu, začal 16. februára 1999.

zdroj-diar.sk

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: