elizabethin – Snívajme sen o Raji na Zemi

Ako sa zaviedol 7 dňový týždeň

Posted by elizabethin na 21. mája 2011

A máme tu znova sobotu, prvý víkendový deň a s tým aj oddych a čas na niečo, čo sme počas týždňa nestihli 🙂

Hlavne upratovanie, však? aaach jáááááj, tak sa poďme spolu pozrieť, kto to ma na svedomí, že týždeň  má 7 dní a nie len 5  alebo 3 🙂

Kresťanský, hebrejský, a islamský kalendár, všetky majú 7-dňový týždeň.

 Čo je pôvodom 7-dňového týždňa?

Hrabanie sa v histórii 7-dňového týždňa je veľmi komplikovaná záležitosť. Rôzne autority majú na to úplne odlišné názory, a tieto často prezentujú akoby boli nevyvrátiteľné. Jediná istá vec o pôvode 7-dňového týždňa je to, že nič o ňom nevieme na isto.
Prvé strany Biblie hovoria o tom, ako Boh stvoril svet za šesť dní a odpočíval na siedmy. Tento siedmy deň sa stal židovským dňom pokoja, Sabbath, čiže sobota.
Mimobiblické zdroje udávajú aj iné možné miesta pôvodu 7-dňového týždňa, napr. Egypt, Babylon, Perzia, a mnohé ďalšie. Týždeň už poznali aj v Ríme, ešte pred nástupom kresťanstva.

Čo znamenajú názvy dní v týždni?

Odpoveď na túto otázku úzko súvisí s tým, v akom jazyku sa pýtame. Kým väčšina jazykov používa približne rovnaké názvy mesiacov (okrem zopár slovanských jazykov, ktoré tvoria výnimku), názvy dní v týždni sa veľmi rôznia. Uvádzame zopár príkladov.
Okrem sabbath, židia jednoducho číslujú svoje dni v týždni.
Podobná metóda sa čiastočne používa aj v Portugalsku a Rusku

Slovenský názov Portugalský názov Ruský názov Význam ruského názvu
Pondelok Segunda-feira Ponedelnik Deň po dni ničnerobenia
Utorok Terca-feira Vtornik Druhý deň
Streda Quarta-feira Sreda Stred
Štvrtok Quinta-feira Chetverg Štyri
Piatok Sexta-feira Pyatnitsa Five
Sobota Sabado Subbota Sabbath
Nedeľa Domingo Voskresenye Vzkriesenie

Mnohé jazyky, ktoré sú založené na latinčine, spájajú jednotlivé dni v týždni s dávnymi “planétami” ako sú: Sun (Slnko), Moon (Mesiac), Mercury (Merkúr), Venus (Venuša), Mars, Jupiter, Saturn. Francúzština používa napríklad:

Slovenský názov Francúzsky názov “Planéta”
Pondelok Lundi Moon (Mesiac)
Utorok Mardi Mars
Streda Mercredi Mercury (Merkúr)
Štvrtok Jeudi Jupiter
Piatok Vendredi Venus (Venuša)
Sobota Samedi Saturn
Nedeľa Dimanche (Sun) (Slnko)

Súvislosť so Slnkom bola vo Francúzštine prerušená, ale nedeľa sa v latinčine volala “dies solis” (slnečný deň).
Je zaujímavé, že aj niektoré ázijské jazyky (napr. Hindština, Japončina, Kórejčina) majú také isté vzťahy medzi názvami jednotlivých dní a “planétami.”
Angličtina si zachovala názvy podľa planét iba pri Saturday (sobota), Sunday (nedeľa) a Monday (pondelok). Pre zvyšné štyri dni prevzala mená rímskych bohov, po ktorých pomenovali planéty, nahradené menami Anglo-saských alebo Nordických bohov. Tuesday (utorok) je pomenovaný podľa boha menom Tiw, Wednesday (streda) podľ a boha menom Woden, Thursday (štvrtok) podľa boha menom Thor, a Friday (piatok) podľa boha menom Freya.

 Aký systém sa skrýva v pozadí planetárnych názvov dní?

Ako sme videli v predchádzajúcej sekcii, planéty odovzdali svoje názvy dňom v tomto poradí:
Moon (Mesiac), Mars, Mercury (Merkúr), Jupiter, Venus (Venuša), Saturn, Sun (Slnko).

Prečo práve toto konkrétne poradie?
Jedna z teórií hovorí:
Ak zoradíte “planéty” podľa ich predpokladanej vzdialenosti od Zeme (ak považujeme Zem za stred vesmíru) alebo podľa doby ich obehu okolo Zeme, dostanete toto poradie:
Moon, Mercury, Venus, Sun, Mars, Jupiter, Saturn
Teraz, priraďte názvy týchto planét (v opačnom poradí, teda od konca) k hodinám dňa:
1 = Saturn, 2 = Jupiter, 3 = Mars, 4 = Sun, 5 = Venus, 6 = Mercury, 7 = Moon, 8 = Saturn, 9 = Jupiter, atď., 23 = Jupiter, 24 = Mars

Ďalší deň bude potom pokračovať tam, kde predošlý skončil, teda:
1 = Sun, 2 = Venus, atď, 23 = Venus, 24 = Mercury

A nasledovný deň bude vyzerať takto:
1 = Moon, 2 = Saturn, atď.

Ak sa pozriete na názov planéty priradenej k prvej hodine dňa, zbadáte, že planéty sú v tomto poradí:
Saturn, Sun, Moon, Mars, Mercury, Jupiter, Venus

Toto je presne to poradie, v akom sú zoradené aj odvodené názvy dní.
Náhoda? Možno.

Bol niekedy cyklus 7-dňových týždňov porušený?

Neexistujú žiadne záznamy o tom, že by bol tento 7-dňový cyklus porušený. Zmeny kalendárov a rôzne reformy nikdy neporušili 7-dňový cyklus. Je veľmi pravdepodobné, že týždňové cykly bežali bez prerušenia aspoň od doby Mojžiša (okolo roku 1400 BC), možno aj dlhšie.
Niektoré zdroje udávajú, že dávni Židia používali kalendár, v ktorom bol kde-tu zaradený Sabbath navyše. Toto ale asi nebude pravda.

 Ktorý deň je dňom pokoja (oddychu)?

Pre židov, Sabbath, sobota je dňom oddychu a modlitieb. V tento deň odpočíval aj Boh po tom, ako stvoril svet.
Väčšina Kresťanov ustanovila nedeľu ako svoj deň oddychu a modlitieb, pretože v nedeľu vstal Ježiš z mŕtvych.
Moslimi považujú za svoj deň oddychu a modlitieb piatok. Korán nazýva piatok svätým dňom, je to kráľ dní.

Ktorý deň je prvý v týždni?

Biblia jednoznačne označuje sobotu (Sabbath) za posledný deň v týždni. Z tohoto dôvodu židia a kresťania bežne považujú nedeľu za začiatok nového týždňa (je to vidno aj podľa portugalských názvov dní, sú uvedené v sekcii 5.2). Ale fakt, že napríklad Ruština nazýva utorok “druhým dňom”, naznačuje, že niektoré krajiny považujú pondelok za prvý deň v týždni.
Medzinárodný štandard IS – 8601 Medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu (ISO) udáva, že pondelok je prvým dňom v týždni.

 Čo znamená číslovanie týždňov?

Medzinárodný štandard IS – 8601 (spomenutý v sekcii 5.6) priraďuje číslo ku každému týždňu v roku. Ak sa týždeň nachádza z časti v jednom a z časti v druhom roku, dostáva číslo toho roku, do ktorého spadá viac dní tohoto týždňa. To znamená, že týždeň 1 hociktorého roku je ten týždeň, ktorý obsahuje 4. január. Alebo týždeň 1 hociktorého roku je ten týždeň, ktorý obsahuje prvý štvrtok v januári.
Väčšina rokov má 52 týždňov, ale roky, ktoré začínajú štvrtkom a priestupné roky, ktoré začínajú stredou, majú 53 týždňov.

 Existujú týždne s rôznou dĺžkou?

Ak definujeme “týždeň” ako 7-dňové obdobie, tak odpoveď je jednoznačne nie. Ale ak definujeme “týždeň” ako časový interval väčší ako deň a menší ako mesiac, tak odpoveď znie áno.
Francúzsky revolučný kalendár používal 10-dňové týždne (sekcia 6.1).
Kalendár Mayov používa 13 a 20-dňové týždne (sekcia 7.2).
Sovietsky zväz používal oboje 5 aj 6-dňový týždeň. V rokoch 1929-30 boli v ZSSR postupne zavádzané 5-dňové týždne. Každý robotník mal jeden deň v týždni voľno, ale nebol určený jednoznačný deň oddychu. 1. septembra 1931 bolo toto nahradené 6-dňovým týždňom so stanoveným dňom oddychu, ten vždy padol na šiesty, dvanásty, osemnásty, dvadsiaty štvrtý a tridsiaty deň hociktorého mesiaca. Namiesto 30. februára sa používal 1. marec, a posledný deň 31-dňových mesiacov sa považoval za pracovný deň navyše, mimo bežného 6-dňového cyklu. Návrat na normálny 7-dňový cyklus sa udial 26. júna 1940.

Zdroj – diar.sk

Reklamy

2 komentáre to “Ako sa zaviedol 7 dňový týždeň”

  1. anitraM said

    Tak ja by som zaviedla modré pondelky 😆

  2. elizabethin said

    martinka ja mam kriticku stredu xixiixixixi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

 
%d bloggers like this: